TITUS
Black Yajur-Veda: Baudhayana-Grhya-Sutra
Part No. 5
Text: BaudhGSPB
atʰa
bodʰāyanagr̥hyasūtre
paribʰāṣāprārambʰaḥ
Prasna: 1
atʰa
pratʰamapraśnaḥ
Adhyaya: 1
Sentence: 1
atʰa
vai
bʰavati
jāyamāno
vai
brāhmaṇastribʰirr̥ṇavā
jāyate
brahmacaryeṇa
r̥ṣibʰyo
yajñena
devebʰyaḥ
prajayā
pitr̥bʰyaḥ
iti
\1\
Sentence: 2
brahmacarya
vyākʰyāsyāmaḥ
\2\
Sentence: 3
ā
samāvartanādevaitadbʰavati
nācīrṇavrato
brahmacārī
bʰavati
iti
tadāśramo
vyākʰyātaḥ
\3\
Sentence: 4
ata
ūrdʰvaṃ
brahmacaryaṃ
yenānr̥ṇo
bʰavati
\4\
Sentence: 5
svadāra
ityekam
\5\
Sentence: 6
mantravatprayoga
ityekam
\6\
Sentence: 7
r̥tāvityaparam
\7\
Sentence: 8
atʰādʰibrahmacaryam
vivāhe
trirātram
\8\
Sentence: 9
r̥tau
trirātram
\9\
Sentence: 10
amāvāsyāyāṃ
paurṇamāsyāṃ
śrāddʰaṃ
datvā
bʰuktvā
caikarātram
\10\
Sentence: 11
parastrīṣu
divā
ca
yāvajjīvam
\11\
Sentence: 12
agnyādʰeye
dvādaśarātram
\12\
Sentence: 13
āgrayaṇeṣṭipaśubandʰānāmupavasatʰeṣvekarātram
\13\
Sentence: 14
evameva
sarveṣu
vedakarmasu
\14\
Sentence: 15
cāturmāsyeṣu
saṃvatsaram
\15\
Sentence: 16
yatʰāprayogamanyeṣu
yajñakratuṣvanyatrartau
dīrgʰasatreṣu
gʰarmavrateṣu
ca
\16\
Sentence: 17
tadetaddʰarmyaṃ
puṇyaṃ
putryamāyuṣyaṃ
svargyaṃ
yaśasyamānr̥ṇyamiti
vyākʰyātaṃ
brahmacaryam
\17\
Sentence: 18
yajñena
devebʰyaḥ
iti
yajñaṃ
vyākʰyāsyāmaḥ
\18\
Sentence: 19
ekaviṃśatisaṃstʰo
yajña
r̥gyajussāmātmakaścʰandobʰiścito
grāmyāraṇyapaśvauṣadʰībʰirhaviṣmān
dakṣiṇābʰirāyuṣmān
\19\
Sentence: 20
sa
caturdʰā
jñeya
upāsyaśca
svādʰyāyajño
japayajñaḥ
karmayajño
mānasaśceti
\20\
Sentence: 21
teṣāṃ
parasparāddaśaguṇottaro
vīryeṇa
\21\
Sentence: 22
brahmacārigr̥hastʰavanastʰayatīnāmaviśeṣeṇa
pratyekaśaḥ
\22\
Sentence: 23
sarva
evaite
gr̥hastʰasyāpratiṣiddʰāḥ
kriyātmakatvāt
\23\
Sentence: 24
nākriyo
brāhmaṇo
nāsaṃskāro
dvijo
nāvidvān
vipro
naitaiḥ
hīnaśśrotriyo
nāśrotriyasya
yajña
iti
\24\
Sentence: 25
tasmādācāraḥ
pramāṇaṃ
saṃstʰā
ācāraḥ
kriyā
santatiriti
nityābʰāvāt
\25\
Sentence: 26
tasmādyaḥ
kaścana
kriyāvān
satāmanumatācārassa
śrotriya
eva
vijñeyaḥ
\16\
Sentence: 17
atʰāpyudāharanti
niṣeke
garbʰasaṃskāre
jātakarmakriyāsu
ca
vidʰivatsaṃskr̥tā
mantraiścīrṇavratasamāpanāḥ
śrotriyā
iti
te
jñeyāśśākʰāpārāśca
ye
dvijāḥ
vidʰivadgr̥hya
ye
pāṇimr̥tau
cīrṇavratāvubʰau
mantravatsamprayoge
tau
brāhmaṇya
garbʰamādadʰuḥ
iti
\27\
Sentence: 28
tasmādācāraḥ
pramāṇam
\28\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
pratʰamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 2
atʰa
pratʰamapraśne
dvitīyo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
vai
bʰavati
sarveṇa
vai
yajñena
devāssuvargaṃ
lokamāyan
iti
sa
eṣa
hutādirāsahasrasaṃvatsarāntassarvo
yajño
yo
hi
yadveda
svādʰyāyajapakarmamānaseṣu
tenaivāsya
tadguṇeneṣṭaṃ
bʰavatīti
tadetanmantrabrāhmaṇaṃ
vyākʰyātam
\1\
Sentence: 2
atʰa
vai
bʰavati
devā
vai
puṣṭiṃ
nāvindantāṃ
mitʰune
'paśyan
ityetādvijñāya
dārānāhr̥tya
sarvayajñabʰājo
bʰavantīti
vyākʰyāto
yajñaḥ
\2\
Sentence: 3
prajayā
pitr̥bʰyaḥ
iti
atʰāsya
prajā
bʰavanti
yānutpādayate
yānupanayate
yān
dʰyāpayate
yān
yājayate
iti
sarvā
'syaiṣā
prajā
bʰavatīti
prajā
vyākʰyātā
\3\
Sentence: 4
eṣa
vā
anr̥ṇo
yaḥ
putrī
yajvā
brahmacārivāsī
ityāhitāgnirityevaiṣa
ukto
bʰavati
\4\
Sentence: 5
atʰāpyudāharanti
puditi
narakasyākʰyā
duḥkʰaṃ
ca
narakaṃ
viduḥ
pudi
trāṇāttataḥ
puttramiheccʰinti
paratra
ca
na
māṃsapeśalaḥ
puttro
nāvidvān
nāpyakarmakr̥t
svayaṃ
na
yāti
yassvargaṃ
kiṃ
punaḥ
pitaraṃ
taret
iti
\5\
Sentence: 6
vijñāyate
ahaṃ
tvadasmi
madasi
tvametanmamāsi
yonistava
yonirasmi
\
mamaiva
sanvaha
havyānyagre
putraḥ
pitre
lokakr̥jjātavedaḥ
iti
\6\
Sentence: 7
etasmādgārhapatya
ukto
bʰavati
gārhapatyādāhavanīyastasmādagnyādʰeyenānr̥ṇa
āhavanīyāditi
praṇītaḥ
tasmāt
paśubandʰayājyanr̥ṇaśśālāmukʰīyādāgnīdʰrīya
āgnīdʰrīyādapare
dʰiṣṇyāḥ
\7\
Sentence: 8
vibʰūrasi
pravāhaṇaḥ
ityete
viharaṇopastʰānīyāḥ
eṣā
'sya
daivī
prajā
bʰavati
iti
tasmātsomayājyanr̥ṇaḥ
\8\
Sentence: 9
tasmāt
gr̥hastʰasya
sarva
evaite
yajñāstasmādgr̥hāśśreya
iti
\9\
Sentence: 10
atʰāsya
śreyo
'vāptirāpūryamāṇapakṣa
iti
pūrvapakṣa
evaiṣa
ukto
bʰavati
somenāpūryamāṇena
vyākʰyātaḥ
\10\
Sentence: 11
ahorātrāṇi
vā
vr̥ddʰimanti
hrāsavanti
ca
bʰavanti
\
yatrāhnāṃ
vr̥ddʰirbʰavati
sa
evaiṣa
ukto
bʰavatīti
\11\
Sentence: 12
atʰa
haikeṣāṃ
vijñāyate
'hnaḥ
pañcasu
kāleṣu
kurvītetyudagayana
ityevedamuktaṃ
bʰavati
\12\
Sentence: 13
saṃvatsaro
vai
devānāmahorātraṃ
tasyaitadudagayanamahaḥ
dakṣiṇāyanaṃ
rātristasyāhnaḥ
pañcasu
kāleṣu
kurvīteti
tasya
prātassaṅgavau
śiśiravasantau
madʰyaṃdinaṃ
grīṣmo
'parāhṇasāyāhne
varṣāśaradau
prātassaṅgave
sāyamiti
vivāhaṃ
na
kurvanti
\
kāmamitarāṇi
\13\
Sentence: 14
atʰānyatrāpi
kurvan
bʰavati
puṇye
nakṣatra
iti
\
devanakṣatrāṇi
vā
anyāni
\
yamanakṣatrāṇyanyāni
\
yāni
devanakṣatrāṇi
\
teṣu
kurvīta
yatkārī
syāt
ityevedamuktaṃ
bʰavati
\14\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
dvitīyo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 3
atʰa
pratʰamapraśne
tr̥tīyo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
viṣṇuśca
ha
vai
somaśca
brahmavādyamavadetāmahaṃ
brāhmaṇānāṃ
pratiṣṭʰeti
viṣṇurabravīdahaṃ
pratiṣṭʰeti
somastau
prajāpatiṃ
praśnamaitāṃ
so
'bravītprajāpatiścʰandāṃsi
viṣṇumadʰigaccʰanti
nakṣatrāṇi
somaṃ
tāvubʰau
brahmaṇyāviti
so
'bravītpūjitau
pūjayantoṃ
stutau
stunvantau
priyau
priyantau
brahmaṇyau
brahmavittau
varapratiṣṭʰātārau
bʰavata
iti
\1\
Sentence: 2
yanmāṃ
brāhmaṇā
vakṣyanti
yajñeṣu
so
'hamiti
viṣṇurabravīttasmādviṣṇuryajño
yajño
vai
brāhmaṇānāṃ
pratiṣṭʰeti
\
vijñāyate
ca
brāhmaṇā
vai
cʰandāṃsi
ityetasmāt
\2\
Sentence: 3
yanmāṃ
brāhmaṇā
vakṣyanti
nakṣatreṣu
so
'hamiti
somo
'bravīttasmādbrāhmaṇānāṃ
somo
rājā
tasmādvijñāyate
ca
brāhmaṇo
vā
aṣṭāviṃśo
nakṣatrāṇāṃ
tattasya
vacaḥ
puṇyam
iti
\3\
Sentence: 4
tāvubʰau
brahmaṇyau
brahmavittau
brāhmaṇānāṃ
pratiṣṭʰātārau
brāhmaṇeṣu
pratiṣṭʰitau
\4\
Sentence: 5
ya
evaṃ
vidvān
brāhmaṇapuraskr̥tāni
karmāṇi
karoti
yajñasya
samr̥ddʰyā
iti
\5\
Sentence: 6
yugmamayugmamiti
samaṃ
viṣamaṃ
caitena
devaṃ
pitryaṃ
ca
vyākʰyātam
\6\
Sentence: 7
vedakarmāṇi
prayokṣyannādita
eva
tīrtʰe
snātvodetyāhataṃ
vāsaḥ
paridʰāyāpa
acamyaikaviṃśatyā
darbʰapuñjīlairātmānaṃ
pavayitvā
yasya
kurvan
bʰavati
taṃ
pavayati
pavitraṃ
vai
darbʰāḥ
pavitraṃ
viṣṇussa
pratiṣṭʰā
somasya
pratiṣṭʰityai
iti
vijñāyate
\7\
Sentence: 8
ekaviṃśatyā
pavayatyekaviṃśo
vai
yajña
ekaviṃśaḥ
puruṣa
ekaviṃśatiścʰandāṃsyekaviṃśatirvai
devalokāḥ
cʰandobʰirevainaṃ
yajñena
yajamānamekaivaṃśe
pratiṣṭʰāpya
pūtaṃ
medʰyaṃ
yajñiyaṃ
pavayati
\
saptabʰiḥ
pavayati
sapta
cʰandāṃsi
cʰandobʰirevainaṃ
pavayati
\
saptabʰiḥ
pavayati
saptaivāsyaite
puruṣāssantatimanusantanvanti
trayaḥ
prāñcastrayaḥ
pratyañca
ātmā
saptama
etāvanta
evainān
pavayati
\
tredʰā
vibʰaktaiḥ
pavayati
traya
ime
lokā
ebʰirevainaṃ
lokaiḥ
pavayati
iti
brāhmaṇam
\8\
Sentence: 9
atʰāpa
ācamya
bāhyābʰyantarataḥ
pūto
medʰyo
yajñiyo
bʰūtvā
vedakarmāṇi
prayokṣyan
pūrvedyureva
yugmān
brāhmaṇān
bʰojayediti
nāndīmukʰā
evaitā
uktā
bʰavanti
\9\
Sentence: 10
teṣu
bʰuktavatsu
svadʰāyai
stʰāne
madʰu
maniṣye
madʰu
janiṣye
ityetadyajurjapitvā
nāndīmukʰāḥ
pitaraḥ
prīyantām
ityapo
ninayati
svadʰaivaiṣoktā
bʰavati
\20\
Sentence: 21
naikāhnā
pitryam
daivaṃ
ca
kurvanti
yasyaikāhnā
pitryaṃ
daivaṃ
ca
kurvanti
prajā
hāsya
pramāyukā
bʰavati
tasmātpitr̥bʰyaḥ
pūrvedyuḥ
kriyate
pitr̥bʰya
eva
tadyajñaṃ
niṣkrīya
yajamānaḥ
pratanute
iti
brāhmaṇam
\11\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
tr̥tīyo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 4
atʰa
pratʰamapraśne
caturtʰo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰāparedyurdevānāmiti
\1\
Sentence: 2
atʰāparedyurbrāhmaṇānannena
pariveṣayediti
daivataṃ
bʰavati
\2\
Sentence: 3
yaddevatyaṃ
bʰavati
tasya
puṇyāhaṃ
vācayiṣyannāma
gr̥hṇātyasau
prīyatāmiti
\3\
Sentence: 4
puṇyāhaṃ
vācayiṣyan
brāhmaṇān
saṃpūjayati
\4\
Sentence: 5
ariktapāṇayaḥ
prāṅmukʰā
yugmāstiṣṭʰanti
\5\
Sentence: 6
teṣāṃ
dakṣiṇata
udaṅmukʰo
'pihitamudakumbʰaṃ
dʰārayan
vācayitā
tiṣṭʰati
\6\
Sentence: 7
tasya
dakṣiṇaṃ
bāhumanvitarastiṣṭʰati
\7\
Sentence: 8
atʰainān
saṃpūjayati
manassamādʰīyatām
iti
\8\
Sentence: 9
samāhitamanasaḥ
smaḥ
itītareṣāṃ
prativacanam
\9\
Sentence: 10
mano
vai
candramā
brāhmaṇā
nakṣatrāṇi
tasmādbrāhmaṇeṣu
manassamādadʰāti
\10\
Sentence: 11
prasīdantu
bʰavantaḥ
iti
\
prasannāssmaḥ
itītareṣāṃ
prativacanam
\11\
Sentence: 12
tatʰaivāsya
prasannā
bʰavanti
\12\
Sentence: 13
śāntirastu
\
puṣṭirastu
\
tuṣṭirastu
\
r̥ddʰirastu
\
avigʰnamastu
\
āyuṣyamastu
\
ārogyamastu
\
śivaṃ
karmāstu
ityāśiṣamevaitāmāśāste
\13\
Sentence: 14
tatʰaivetareṣāṃ
prativacam
\14\
Sentence: 15
omiti
brahma
\
omitīdaṃ
sarvam
tasmādomiti
sandʰāya
puṇyāhaṃ
bʰavanto
bruvantu
ityetenāhaśca
nakṣatraṃ
ca
pūte
bʰavataste
evainaṃ
pūte
punītaḥ
\15\
Sentence: 16
oṃ
svasti
bʰavanto
bruvantu
ityetena
gobrāhmaṇasyāśīruktā
bʰavati
\
ta
evainamaśiṣā
samardʰayanti
\16\
Sentence: 17
r̥ddʰiṃ
bʰavanto
bruvantu
ityetena
r̥gyajussāmnāmr̥ddʰiruktā
\
taireva
r̥ddʰimān
bʰavati
\17\
Sentence: 18
ya
evaṃ
vidvān
puṇyāhaṃ
vācayati
nāsya
karmopahataṃ
bʰavati
\18\
Sentence: 19
yatkarma
karotyapareṇāgniṃ
pradakṣiṇamupacāro
yajñopavītī
daivāni
karmāṇi
kriyate
viparītaṃ
pitryeṣu
\19\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
caturtʰo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 5
atʰa
pratʰamapraśne
pañcamo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
śucau
same
deśe
iti
katʰaṃ
vijñāyate
\1\
Sentence: 2
gomayena
gocarmamātraṃ
caturaśraṃ
stʰaṇḍilamupaliptaṃ
bʰavati
taccʰucirbʰavati
\2\
Sentence: 3
tasya
madʰyāt
uddʰr̥tyāvokṣyāratnimātraṃ
samacaturaturaśraṃ
stʰaṇḍilaṃ
karoti
\
tatrollekʰanādi
karma
pratipadyate
\3\
Sentence: 4
darbʰeṣu
dakṣiṇato
brāhmaṇa
upaviśati
\
sa
yadyupaviśatyādiśo
vyunnayannāśāste
\4\
Sentence: 5
yadyu
vai
nopaviśati
darbʰeṣu
dakṣiṇataḥ
prāgagraṃ
kūrcaṃ
nidʰāya
oṃ
bʰūrbʰuvassuvaroṃ
brahman
brahmāsi
namaste
brahmaṇe
ityupatiṣṭʰate
brahmaivātrāsīno
bʰavati
tasmai
varaṃ
dadāti
brāhmaṇaṃ
vā
bʰojayediti
\5\
Sentence: 6
etena
saśirasko
yajñaḥ
yo
vai
yajñasya
śiro
veda
śīrṣaṇvān
medʰyo
bʰavati
iti
\6\
Sentence: 7
uttarata
udapātraṃ
brāhmaṇamidʰmābarhiriti
etadvai
yajñasya
śiro
ya
evaṃ
veda
śīrṣaṇvān
medʰyo
bʰavati
iti
brāhmaṇam
\7\
Sentence: 8
atʰa
śamyāḥ
paridadʰāti
śamyā
vā
paridʰayo
vā
iti
vijñāyate
\
nāparidʰāya
juhuyāt
rakṣasāmapahatyai
iti
\8\
Sentence: 9
sarvatra
parisamūhanaparyukṣaṇaparistaraṇaparidʰānopasamādʰānālaṅkaraṇamityādarādācāryāḥ
\9\
Sentence: 10
sarvatrālaṅkr̥tya
ye
tatra
brāhmaṇāssanti
tānanujñāpya
kurvīta
yatkārī
syāt
samr̥ddʰamevāsya
tat
\10\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
pañcamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 6
atʰa
pratʰamapraśne
ṣaṣṭʰo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
sarvatra
darvīhomeṣvāgʰāravatsu
puronuvākyāmanūcya
yājyayā
juhoti
sadevatvāya
iti
brāhmaṇam
\1\
Sentence: 2
yatraikā
'
'mnātā
syāttāṃ
dvirabʰyāvartayet
\2\
Sentence: 3
tatsaviturvareṇyam
ityanudrutyāmnātāyāṃ
juhoti
\
atʰa
vā
bʰūrbʰuvassuvarom
ityanudrutya
tatsaviturvareṇyam
iti
juhoti
\3\
Sentence: 4
anāmnāteṣu
tadetatsarvaprāyaścittam
\4\
Sentence: 5
viṣṇava
āhutīṣu
nāmakaraṇopaniṣkrāmaṇānnaprāśanopākarmavrateṣu
ca
pakvahomassyānnāpakvāḥ
pākayajñāssarvatra
pakvahomaṃ
kuryāditi
\5\
Sentence: 6
etena
homadānaprāśanāni
vyākʰyātāni
bʰavanti
pakvājjuhoti
pakvāddadāti
pakvātpraśnātīti
pākayajñāstasmāddʰutaprahutāhuteṣu
pakvaḥ
kārya
iti
\6\
Sentence: 7
ekaviṃśatidārumidʰmaṃ
karoti
yajñasya
sarūpatvāya
\7\
Sentence: 8
abʰigʰārayati
tejasaivainaṃ
samardʰayati
iti
brāhmaṇam
\8\
Sentence: 9
aratnimātrīṃ
darvīṃ
bāhumātrīmityaparam
\9\
Sentence: 10
atʰa
vai
bʰavati
nirr̥tigr̥hītā
vai
darvī
yaddarvyā
juhuyānnirr̥tyā
'sya
yajñaṃ
grāhayet
iti
darvyā
'nnasya
juhoti
sruveṇājyasya
vaikaṅkatī
srugākr̥tirbʰavati
iti
vijñāyate
\10\
Sentence: 11
atʰāpyudāharanti
yatʰā
subʰūmijo
vr̥kṣassumūlassupratiṣṭʰitaḥ
bahuśākʰassupuṣpaśca
pʰalavānupayujyate
\11\
Sentence: 12
devadānavagandʰarvaiḥ
r̥ṣibʰiḥ
pitr̥bʰistatʰā
pakṣibʰiḥ
ṣaṭpadaiścāpi
maśakaiśca
pipīlikaiḥ
\12\
Sentence: 13
evaṃ
hi
pākayajñeṣu
sarvametatpratiṣṭʰitam
hutassubʰūmirvijñeyā
mūlaṃ
prahuta
ucyate
\13\
Sentence: 14
āhutotra
pratiṣṭʰānaṃ
yajñavr̥kṣo
mahoccʰrayaḥ
bahvyastasya
smr̥tāśśākʰāssupuṣpāssupʰalopagāḥ
\14\
Sentence: 15
mantrabrāhmaṇatattvajñaissudr̥ṣṭāstā
upāsakaiḥ
evaṃ
hi
yajñavr̥kṣasya
yo
'bʰijñaḥ
śrotriyassmr̥taḥ
\15\
Sentence: 16
dārasyāharaṇaṃ
kuryātkarmetyevaṃ
vipaścitaḥ
subʰūmiṃ
ca
sumūlaṃ
ca
supratiṣṭʰānameva
ca
\16\
Sentence: 17
vr̥kṣaṃ
puṣpapʰalopetaṃ
bahuśākʰaṃ
sa
paśyati
jñānaṃ
subʰūmirācāro
mūlaṃ
śraddʰā
pratiṣṭʰitiḥ
\17\
Sentence: 18
kṣamā
'hiṃsā
damaśśākʰāḥ
satyaṃ
puṣpapʰalopagam
jñānopabʰogyaṃ
buddʰānāṃ
gr̥hiṇāṃ
yajñapādapam
\18\
Sentence: 19
akāmahatayā
buddʰyā
tyaktāhaṅkāralobʰayā
niścayādʰyavasāyābʰyāṃ
cakṣurbʰyāṃ
sa
tu
paśyati
\19\
Sentence: 20
tasyaiko
vajrasaṅkāśaḥ
krodʰaḥ
paraśurucyate
tenaiva
māccʰinan
mohāt
tyājyaḥ
krodʰo
gr̥heṣvataḥ
\20\
Sentence: 21
gr̥hā
mūlaṃ
hi
yajñānāṃ
gr̥hā
hyānr̥ṇyakāraṇam
gr̥hāhyāśramapūjārtʰaṃ
stʰityartʰaṃ
ca
gr̥hāssmr̥tāḥ
\21\
Sentence: 22
pākayajñā
haviryajñāssomayajñāśca
te
trayaḥ
stʰitā
mūleṣu
vr̥kṣeṣu
pramādī
teṣu
sīdati
\
iti
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
ṣaṣṭʰo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 7
atʰa
pratʰamapraśne
saptamo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
vivāhasyārundʰatyupastʰānātkr̥tvā
vratamupaiti
agne
vratapata
upayamanavrataṃ
cariṣyāmi
taccʰakeyaṃ
tanme
rādʰyatāṃ
vāyo
vratapate
āditya
vratapate
vratānāṃ
vratapate
upayamanaṃ
vrataṃ
cariṣyāmi
taccʰakeyaṃ
tanme
rādʰyatām
iti
\1\
Sentence: 2
ubʰau
jāyāpatī
vratacāriṇau
bʰavato
'dʰaśśayāte
tayośśayyāmantareṇaudumbaradaṇḍo
gandʰānulipto
vāsasā
sūtreṇa
vā
parivītastiṣṭʰatyāpakvahomānniśāyām
\2\
Sentence: 3
hute
pakvahome
vrataṃ
visr̥jya
daṇḍamuttʰāpayati
ūrjaḥ
pr̥tʰivyā
adʰyuttʰito
'si
vanaspate
śatavalśo
viroha
tvayā
vayamiṣamūrjaṃ
vadanto
rāyaspoṣeṇa
samiṣā
madema
iti
\3\
Sentence: 4
atʰainaṃ
vadʰvai
prayaccʰati
prajayā
tvā
saṃsr̥jāmi
māsareṇa
surāmiva
iti
\4\
Sentence: 5
taṃ
vadʰūḥ
pratigr̥hṇāti
prajāvatī
bʰūyāsam
iti
\5\
Sentence: 6
atʰainaṃ
varāya
prayaccʰati
prajayā
tvā
paśubʰissaṃsr̥jāmi
māsareṇa
surāmiva
iti
\6\
Sentence: 7
taṃ
varaḥ
pratigr̥hṇāti
prajāvān
paśumān
bʰūyāsam
iti
\7\
Sentence: 8
atʰainaṃ
stʰūṇādeśe
nidʰāyāntikena
pratipadyate
\8\
Sentence: 9
prasiddʰamupasaṃveśanam
\9\
Sentence: 10
śvobʰūte
daṇḍamādāya
puṇyāhaṃ
vācayitvā
'psu
visarjayati
\10\
Sentence: 11
atʰa
devayajanollekʰanaprabʰr̥tyā
'gnimukʰātkr̥tvā
pakvājjuhoti
agnirmūrdʰā
bʰuvaḥ
iti
dvābʰyām
\11\
Sentence: 12
sviṣṭakr̥tprabʰr̥ti
siddʰamādʰenuvarapradānāt
\12\
Sentence: 13
sa
eṣa
pārvaṇo
bʰavati
\13\
Sentence: 14
atʰāstamita
āditye
'nyonyamalaṅkr̥tyopari
śayyāyāṃ
śayāte
\14\
Sentence: 15
atʰa
vadʰūmabʰimantrayate
sumaṅgalīriyaṃ
vadʰūrimāṃ
sameta
paśyata
\
saubʰāgyamasyaai
datvā
yātʰāstaṃ
viparetana
iti
\15\
Sentence: 16
atʰaināṃ
sarvasurabʰigandʰayā
mālayā
yunakti
saṃ
nau
manassaṃ
hr̥dayāni
nau
saṃ
nābʰissaṃ
tanutvacaḥ
saṃ
tvā
kāmasya
yoktreṇa
yujyāmyavimocanāya
iti
\16\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
saptamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 8
atʰa
pratʰamapraśne
aṣṭamo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
daśamo
'hanyayugmā
brāhmaṇāḥ
śrāvitā
bʰavanti
\1\
Sentence: 2
atʰa
devayajanollekʰanaprabʰr̥tyā
'gnimukʰāt
kr̥tvā
pakvājjuhoti
viśve
devāḥ
viśve
devāḥ
iti
dvābʰyām
\2\
Sentence: 3
atʰa
vaiśvadevaṃ
karoti
\3\
Sentence: 4
tūṣṇīṃ
sarvāṇyāyatanāni
gandʰapuṣpadʰūpadīpaiḥ
pratyalaṅkaroti
\4\
Sentence: 5
prasiddʰaṃ
baliharaṇam
\5\
Sentence: 6
vaiśvadevaṃ
kr̥tvā
'pareṇāgniṃ
darbʰeṣvāsīno
darbʰān
dʰārayamāṇaḥ
prāṅmukʰassāvitrīṃ
sahasrakr̥tya
āvartayeccʰatakr̥tvo
'parimitakr̥tvo
vā
daśavāraṃ
vā
\6\
Sentence: 7
vedādīn
cʰandāṃsi
kūṣmāṇḍyāni
cādʰīyīta
\7\
Sentence: 8
atʰa
yajñasamr̥ddʰīrjuhoti
iṣṭebʰyassvāhā
vaṣaḍaniṣṭebʰyassvāhā
iti
\8\
Sentence: 9
aṣṭau
sravāhutīrhutvā
sviṣṭakr̥tprabʰr̥ti
siddʰamādʰenuvarapradānāt
\9\
Sentence: 10
atʰāparaḥ
āparidʰānātkr̥tvā
viśvebʰyo
devebʰyaḥ
brāhmaṇāvupaveśya
gandʰapuṣpadʰūpadīpairabʰyarcya
vaiśvadevena
caruṇā
'nudiśya
viśvebʰyo
devebʰyassvāhā
iti
\10\
Sentence: 11
atʰa
prācīnāvītaṃ
kr̥tvā
sauvarṇaṃ
rājataṃ
tāmrāyasakāṃsyaṃ
mr̥nmayaṃ
vā
pātraṃ
yācati
\11\
Sentence: 12
taddakṣiṇāgreṣu
darbʰeṣu
sādayitvā
tūṣṇīṃ
saṃskr̥tābʰiradbʰiruttānaṃ
pātraṃ
kr̥tvā
prokṣya
tasmin
tiraḥ
pavitramapa
ānayannāha
āma
āgantu
pitaro
devayānān
samudrān
salilān
savarṇānasmin
yajñe
sarvakāmān
labʰante
'kṣīyamāṇamupaduhyantāmimāḥ
pitr̥bʰyo
vo
gr̥hṇāmi
pitāmahebʰyo
vo
gr̥hṇāmi
prapitāmahebʰyo
vo
gr̥hṇāmi
iti
\12\
Sentence: 13
apoddʰutya
pavitraṃ
tilānāvapati
tilo
'si
somadevatyo
gosave
devanirmitaḥ
\
pratnavadbʰiḥ
partnasvadʰayehi
pitr̥̄nimān
lokān
prīṇayāhi
nassvadʰā
namaḥ
iti
\13\
Sentence: 14
atʰa
tiraḥ
pavitraṃ
madʰvānayati
madʰu
vātā
r̥tāyate
iti
tisr̥bʰiranuccʰandasam
\14\
Sentence: 15
atʰainatsarvābʰiraṅgulībʰissamudāyutyābʰimr̥śati
somasya
tvitviṣirasi
taveva
me
tviṣirbʰūyādamr̥tamasi
mr̥tyormā
pāhi
didyonmā
pāhi
iti
\15\
Sentence: 16
tasmiṃścitkiñcidāpatitaṃ
syāttadaṅguṣṭʰena
ca
mahānāmnyā
copasaṅgr̥hyemāṃ
diśaṃ
nirasyati
aveṣṭā
dandaśūkā
nirastaṃ
namuceśśiraḥ
iti
\16\
Sentence: 17
atʰāpa
upaspr̥śya
punarevābʰimr̥śati
śaṃ
no
devīrabʰiṣṭaya
āpo
bʰavantu
pītaye
\
śaṃ
yorabʰisravantu
naḥ
iti
\17\
Sentence: 18
atʰainadgandʰapuṣpadʰūpadīpairabʰyarcya
dakṣiṇāmreṣu
darmaiḥ
praticcʰādya
bʰojanastʰāneṣvāsaneṣu
ca
tilān
sikatāśca
samprakirati
apahatā
asurā
rakṣāṃsi
piśācā
ye
kṣayanti
pr̥tʰivīmanu
\
anyatreto
gaccʰantu
yatraiṣāṃ
gataṃ
manaḥ
iti
\18\
Sentence: 19
atʰainadadbʰiravokṣati
udīratāmavara
utparāsa
unmadʰyamāḥ
\
pitarassomyāsaḥ
\
asuṃ
ya
īyuravr̥kā
r̥tajñāste
no
'vantu
pitaro
haveṣu
iti
\19\
Sentence: 20
atʰa
pitr̥̄nāvāhayati
āyāta
pitarassomyā
gambʰīraiḥ
patʰibʰiḥ
pūrvyaiḥ
\
prajāmasmabʰyaṃ
dadato
rayiṃ
ca
dīrgʰāyutvaṃ
ca
śataśāradaṃ
ca
iti
\20\
Sentence: 21
atʰa
brāhamaṇānāhūya
sadarbʰopaklr̥pteṣvāsaneṣūpaveśya
prasiddʰamagnau
kr̥tvā
śrāddʰaṃ
pañca
sruvāhutīrjuhoti
yāḥ
prācīssaṃ
bʰavantyāpa
uttarataśca
yāḥ
\
adbʰirviśvasya
bʰuvanasya
dʰartrībʰirantaranyaṃ
piturdadʰe
svadʰā
namassvaāhā
\
antardadʰe
parvatairantarmahyā
pr̥tʰivyā
\
divā
digbʰiranantābʰirūtibʰirantaranyaṃ
pitāmahāddadʰe
svadʰā
namassvāhā
\
antardadʰa
r̥tubʰissarvairahorātraissasandʰikaiḥ
\
ardʰamāsaiśca
māsaiśca
māsaiścāntaranyaṃ
prapitāmahāddadʰe
svadʰā
namassvāhā
\
yanme
mātā
pralulobʰa
caratyananuvratā
\
tanme
retaḥ
pitā
vr̥ṅktāṃ
mā
'
'bʰuranyo
'vapadyatāṃ
svadʰā
namassvāhā
\
yadvaḥ
kravyādaṅgamadaharlokānanayan
jātavedāḥ
\
tadvo
ahaṃ
punarāveśayāmyariṣṭāssarvairaṅgaissaṃbʰavatʰa
pitarassvadʰā
namassvāhā
iti
\21\
Sentence: 22
tredʰā
vapāṃ
vibʰajyaudumbaryā
darvyā
juhoti
somāya
pitr̥mate
śuṣmiṇe
juhumo
haviḥ
\
vājannidaṃ
juṣasva
nassvajā
havyaṃ
devebʰyaḥ
pitr̥bʰyassvadʰā
namassvāhā
\
aṅgirasvantamūtaye
yamaṃ
pitr̥mantamāhuve
\
vaivasvatedamaddʰi
nassvajā
havyaṃ
devebʰyaḥ
pitr̥bʰyassvadʰā
namassvāhā
\
yadagne
kavyavāhana
pitr̥̄nyakṣi
r̥tāvr̥dʰaḥ
\
pra
devebʰyo
vaha
havyaṃ
pitr̥bʰyaśca
svajā
havyaṃ
devebʰyaḥ
pitr̥bʰyassvadʰā
namassvāhā
iti
\22\
Sentence: 23
atʰāpūpamaṣṭadʰā
vibʰajya
trīṇyavadānāni
vapāyāḥ
kalpena
hutvā
'tʰetarāṇi
brāhmaṇebʰyo
datvā
'traitānyavadānānīḍāsūne
praticcʰādyaudanaṃ
māṃsaṃ
yūṣamityājyena
samudāyutyaudumbaryā
darvyopagʰātaṃ
dakṣiṇārdʰe
juhoti
pitr̥bʰyassvadʰā
namassvāhā
ityādiḥ
\
sarvābʰyassvadʰā
namassvāhā
ityanto
mantra
ūhyaḥ
\23\
Sentence: 24
agnaye
kavyavāhanāya
sviṣṭakr̥te
svadʰā
namassvāhā
iti
\24\
Sentence: 25
pariveṣya
bʰuktavato
'nuvrajya
pradakṣiṇīkr̥tya
śeṣamanujñāpyaitenaiva
yatʰetametyānnaśeṣeṇa
tisra
āhutīrjuhoti
yanme
mātā
pralulobʰa
caratyananuvratā
\
tanme
retaḥ
pitā
vr̥ṅktāṃ
mā
'
'bʰuranyo
'vapadyatāṃ
svadʰā
namassvāhā
\25\
Sentence: 26
yanme
pitāmahī
pralulobʰa
caratyananuvratā
\
tanme
retaḥ
pitāmaho
vr̥ṅktāṃ
mā
'
'bʰuranyo
'vapadyatāṃ
svadʰā
namassvāhā
\27\
Sentence: 28
yanme
prapitāmahī
pralulobʰa
caratyananuvratā
\
tanme
retaḥ
prapitāmaho
vr̥ṅktāṃ
mābʰuranyo
'vapadyatāṃ
svadʰā
namassvāhā
iti
\26\
Sentence: 27
dakṣiṇenāgniṃ
dakṣiṇāgrān
darbʰān
saṃstīrya
teṣvannaśeṣaiḥ
trīn
piṇḍān
dadāti
etatte
tatāsau
ye
te
mātāmahā
ye
ta
ācāryāṃ
ye
te
guravo
ye
te
sakʰāyo
ye
te
jñātayo
ye
te
'mātyā
ye
te
'ntevāsinastebʰyaśca
patnyastebʰyastābʰyaśca
svadʰā
namaḥ
iti
\28\
Sentence: 29
dvitīyaṃ
dadāti
etatte
pitāmahāsau
ye
te
mātāmahā
ye
ta
ācāryā
ye
te
guravo
ye
te
sakʰāyo
ye
te
jñātayo
ye
te
'mātyā
ye
te
'ntevāsinastebʰyaśca
patnyastebʰyastābʰyaśca
svadʰā
namaḥ
iti
\29\
Sentence: 30
tr̥tīyaṃ
dadāti
etatte
prapitāmahāsau
ye
te
mātāmahā
ye
ta
ācāryā
ye
te
guravo
ye
te
sakʰāyo
ye
te
jñātayo
ye
te
'mātyā
ye
te
'ntevāsinastebʰyaśca
patnyastebʰyastābʰyaśca
svadʰā
namaḥ
iti
\30\
Sentence: 31
atra
bʰūmau
lepaṃ
nimārṣṭi
ye
naḥ
patitā
garbʰā
asr̥gbʰāja
upāsate
tebʰyassvajā
svadʰā
namastr̥ṣṇuvantu
madantu
ca
\31\
Sentence: 32
ya
āmā
ye
pakvā
ye
ca
duṣṭāḥ
patanti
naḥ
tebʰyassvajā
svadʰā
namastr̥ṣṇuvantu
madantu
ca
\32\
Sentence: 33
ye
kumārā
yāstriyo
ye
'vijñātāḥ
patanti
naḥ
tebʰyassvajā
svadʰā
namastr̥ṣṇuvantu
madantu
ca
iti
\33\
Sentence: 34
atʰainān
saṅkṣāl̥anenābʰiṣiñcati
ye
samānāḥ
ye
sajātāḥ
iti
dvābʰyām
\34\
Sentence: 35
atʰa
ye
barhiṣi
piṇḍāsteṣāṃ
tatʰaiva
saṅkṣāl̥anena
trirapasalaiḥ
pariṣiñcati
ūrjaṃ
vahantīḥ
iti
\35\
Sentence: 36
jayaprabʰr̥ti
siddʰamata
ūrdʰvam
\36\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
aṣṭamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 9
atʰa
pratʰamapraśne
navamo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
vai
bʰavati
kiñcidyajñasya
vā
'tivelaṃ
vā
śraddʰāyuktasya
tattvavidaḥ
\1\
Sentence: 2
pātramāsādya
nakṣatre
vā
brāhmaṇānāhūya
sadarbʰopaklupteṣvāsaneṣūpaveśyāmantrayate
bʰavatsvevāgnau
karaṇaṃ
piṇḍāśca
ityeva
brūyāt
\2\
Sentence: 3
tatʰetyuktasteṣāṃ
sapavitreṣu
pāṇiṣu
tilodakaṃ
dadāti
\
tatʰā
'laṅkr̥tya
dadāti
\
tatʰaiva
bʰuktavatsu
ca
dadāti
\3\
Sentence: 4
noccʰiṣṭaṃ
parisasūhati
\4\
Sentence: 5
atra
trīn
piṇḍān
dadāti
brāhmaṇebʰyo
dakṣiṇataḥ
\5\
Sentence: 6
vijñāyate
ca
brāhmaṇo
vai
sarvā
devatāḥ
eṣa
vā
agnirvaiśvānaro
yadbrāhmaṇaḥ
iti
\6\
Sentence: 7
hutamevāsya
bʰavati
\7\
Sentence: 8
atʰa
yadyagnau
kuryādaupāsane
pacane
vā
'nnasya
tisra
āhutīrjuhoti
somāya
pitr̥pītāya
svadʰā
namassvāhā
\
yamāyāṅgirasvate
pitr̥mate
svadʰā
namaḥ
svāhā
\
agnaye
kavyavāhanāya
sviṣṭakr̥te
svadʰā
namaḥ
svāhā
iti
\8\
Sentence: 9
hutamevāsya
bʰavati
\9\
Sentence: 10
api
vā
saṅkalpena
brāhmaṇān
bʰojayet
saṅkalpasiddʰirastu
iti
vācayitvā
\10\
Sentence: 11
evamāpatsu
kurvīta
na
ca
nityaṃ
tu
kārayet
ye
nityā
upāsate
śrāddʰāni
ca
havīṃṣi
ca
\11\
Sentence: 12
gāmatra
kuryāditi
bodʰāyanaḥ
\12\
Sentence: 13
tasyā
aupavasatʰyayā
kalpo
vyākʰyātaḥ
\13\
Sentence: 14
āmikṣayā
vaitatkriyata
iti
śālīkiḥ
\14\
Sentence: 15
apūpenetyaupamanyavaḥ
\15\
Sentence: 16
caruṇā
vetyopamanyavīputraḥ
\16\
Sentence: 17
pitr̥ṇāmanr̥ṇo
bʰavati
iti
vijñāyate
\17\
Sentence: 18
atʰopaniṣkramya
bāhyāni
citriyāṇyabʰyarcya
trivr̥tā
'nnena
brāhmaṇān
sampūjyāśiṣo
vācayitvā
pratodamiṣuṃ
ca
brāhmaṇebʰyo
dattvā
pradakṣiṇīkr̥tya
gr̥hānetya
adʰvaryuṃ
vr̥ṇīte
kunakʰinamāṅgirasamiti
\18\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
navamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 10
atʰa
pratʰamapraśne
daśamo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
vivāho
vyākʰyātaḥ
\
atrāgnyādʰeyasya
kālaḥ
\1\
Sentence: 2
yatʰāśraddʰamata
ūrdʰvaṃ
jīvati
pitaryagnīnādadʰīteti
bodʰāyanaḥ
\2\
Sentence: 3
jīvati
mr̥te
vā
jāyāmavāpya
daśame
'hanīti
śālīkiḥ
\3\
Sentence: 4
mā
durbrāhmaṇo
bʰavati
\4\
Sentence: 5
atʰāpyudāharanti
yasya
vedaśca
vedī
ca
viccʰidyete
tripūruṣam
\
sa
vai
durbrāhmaṇo
nāma
yaścaiva
vr̥ṣalīpatiḥ
\
iti
\5\
Sentence: 6
aupāsano
vā
nityo
dʰārya
iti
na
durbrāhmaṇo
bʰavati
\6\
Sentence: 7
aupāsanaṃ
vā
dʰārayamāṇo
brahmaudanaṃ
kr̥tvottsr̥jya
karmaṇi
karmaṇyevainaṃ
punassaṃskr̥tyāharati
\7\
Sentence: 8
yadyu
vai
nādʰāsyamāno
bʰavati
nainamutsr̥jati
\8\
Sentence: 9
atʰa
vai
bʰavati
aditiḥ
putrakāmā
sādʰyebʰyo
devebʰyo
brahmaudanamapacattasyā
uccʰeṣaṇamadadustatpraśnāt
iti
\9\
Sentence: 10
yasya
patnī
gr̥he
r̥tumatī
bʰavati
tasyaitadvrataṃ
yatʰā
vivāhe
trirātram
\10\
Sentence: 11
etāvadeva
nānā
nātra
patnī
daṇḍena
saha
śete
\
na
snāti
\
caturtʰyāṃ
snāti
\
brahmaudanasya
ca
prāśnāti
\11\
Sentence: 12
yaḥ
kāmayeta
devebʰya
r̥ṣibʰyaḥ
pitr̥bʰyo
'nr̥ṇo
bʰūyāsamiti
tasyaitadvratamr̥tāvr̥tau
bʰavati
\12\
Sentence: 13
puṃsavanaṃ
viṣṇava
āhutīśca
nityāḥ
\13\
Sentence: 14
puṃsavanaprabʰr̥tyājyābʰigʰāritaṃ
patnyaśnātyā
prasavāt
\14\
Sentence: 15
aṣṭamamāsamuṣṇodakena
snātvā
viṣṇave
balimupahr̥tya
vratayati
\15\
Sentence: 16
atʰa
putraprasūrbʰavatīti
vijñāyate
\16\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
daśamo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 11
atʰa
pratʰamapraśne
ekādaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
sa
yadi
putraprasūrbʰavati
prasiddʰamaupāsane
jātakarma
kr̥tvā
'nyatra
pʰalīkaraṇahomaṃ
juhoti
sa
sūtakāgnirbʰavati
\1\
Sentence: 2
taṃ
daśāhaṃ
dʰārayati
\2\
Sentence: 3
atʰa
navamyāṃ
vyuṣṭāyāṃ
sūtakāgnāvājyaṃ
vilāpyotpūya
yugamuttʰāpayati
brahmajajñānam
iti
\3\
Sentence: 4
atʰodakumbʰamuttʰāpayati
bʰūrbʰuvassuvarom
iti
\4\
Sentence: 5
atʰainamapsu
visarjayati
samudraṃ
vaḥ
prahiṇomyakṣitāssvāṃ
yonimapi
gaccʰata
\
accʰidraḥ
prajatʰā
bʰūyāsaṃ
mā
parāseci
matpayaḥ
iti
\5\
Sentence: 6
atʰaitenaiva
yatʰetametya
sūtakāgnimupatiṣṭʰate
bodʰā
no
asya
vacaso
yaviṣṭʰa
maṃhiṣṭʰasya
prabʰr̥tasya
svadʰā
vaḥ
\
pīyati
tvo
anu
tvo
gr̥ṇāti
vandāruste
tanuvaṃ
vande
agne
iti
\6\
Sentence: 7
atʰa
putraprasūmupatiṣṭʰate
sabodʰi
sūrirmagʰavā
vasudā
vā
vasupatiḥ
\
yuyodʰyasmaddveṣāṃsi
iti
\7\
Sentence: 8
atʰa
kumāramuttʰāpayati
uttiṣṭʰa
brahmaṇaspate
\
devayantastvemahe
\
upaprayantu
marutassudānavaḥ
\
indra
prāśūrbʰavā
sacā
iti
\8\
Sentence: 9
atʰainamādāyopaniṣkramya
ādityamudīkṣayati
udvayaṃ
tamasaspari
udutyaṃ
citraṃ
tadviṣṇoḥ
paramaṃ
padam
iti
catasr̥bʰiḥ
\9\
Sentence: 10
atʰa
tenaiva
yatʰetametya
kumāraṃ
mātr̥haste
datvā
sūtakāgnā
vājyasya
juhoti
hiraṇyagarbʰassamavartatāgre
ityāntādanuvākyasya
pratyr̥cam
\10\
Sentence: 11
utsr̥jasi
sūtakāgnim
\22\
Sentence: 23
āyurdā
agne
haviṣo
juṣāṇaḥ
ityaraṇyorvā
samāropayate
\12\
Sentence: 13
tamupanayane
mantʰati
\13\
Sentence: 14
atʰaupāsanamupatiṣṭʰate
agna
āyūṃṣi
pavase
agne
pavasva
svapāḥ
iti
dvābʰyām
\14\
Sentence: 15
jyotiṣmatyā
putrasya
nāma
gr̥hṇāti
annādamevainaṃ
karoti
iti
brāhmaṇam
\15\
Sentence: 16
atʰainaṃ
mūrdʰnyavagʰrāyābʰimantrayate
agnirāyuṣmān
iti
pañcabʰiḥ
paryā
yaiḥ
\16\
Sentence: 17
pravāsādetyāgataṃ
vā
putrametairevābʰimantrayate
\17\
Sentence: 18
prasiddʰaṃ
daśamyāmuttʰānam
\18\
Sentence: 19
daśamyāṃ
dvādaśyāṃ
vā
nāmakaraṇam
\19\
Sentence: 20
nāmakaraṇopaniṣkrāmaṇānnaprāśanāni
brāhmaṇabʰojanādevaikeṣām
\20\
Sentence: 21
puṇyāhavācanādevaikeṣām
\21\
Sentence: 22
prasiddʰe
caul̥opa
nayane
\22\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
ekādaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 12
atʰa
pratʰamapraśne
dvādaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰopanītasyāvratyāni
bʰavanti
\1\
Sentence: 2
nānyasyoccʰiṣṭaṃ
bʰuñjītānyatra
pitr̥jyeṣṭʰābʰyām
\2\
Sentence: 3
na
striyā
saha
bʰuñjīta
\3\
Sentence: 4
madʰumāṃsaśrāddʰasūtakānnamanirdaśāhaṃ
sandʰinīkṣīraṃ
cʰatrākaniryāsau
vilayanaṃ
gaṇānnaṃ
gaṇikānnamityeteṣu
punassaṃskāraḥ
\4\
Sentence: 5
pratiṣiddʰadeśagamanamityekeṣām
\5\
Sentence: 6
atʰāpyudāharanti
saurāṣṭraṃ
sindʰusauvīramavantīṃ
dakṣiṇāpatʰam
\
etāni
brāhmaṇo
gatvā
punassaṃskāramarhati
\
iti
\6\
Sentence: 7
atʰa
punassaṃskārān
vyākʰyāsyāmaḥ
\7\
Sentence: 8
atʰa
devayajanollekʰanaprabʰr̥tyā
'gnimukʰāt
kr̥tvā
pālāśīṃ
samidʰamājyenāktvā
'bʰyādʰāpayan
vācayti
punastvā
'
'dityā
rudrā
vasavassamindʰatāṃ
punarbrahmāṇo
vasunītʰa
yajñaiḥ
\
gʰr̥tena
tvaṃ
tanuvo
vardʰayasva
satyāssantu
yajamānasya
kāmāssvāhā
iti
\8\
Sentence: 9
atʰāvratyaprāyaścitte
juhoti
yanma
ātmano
mindā
'bʰūt
punaragniścakṣuradāt
iti
dvābʰyām
\9\
Sentence: 10
atʰa
pakvājjuhoti
sapta
te
agne
samidʰassapta
jihvāḥ
iti
\10\
Sentence: 11
atʰājyāhutīrupajuhoti
yena
devāḥ
pavitreṇa
iti
tisr̥bʰiranuccʰandasam
\11\
Sentence: 12
sviṣṭakr̥tprabʰr̥ti
siddʰamādʰenuvarapradānāt
\12\
Sentence: 13
atʰāparaḥ
āparidʰānātkr̥tvā
pālāśīṃ
samidʰamādʰāyāvratyaprāyaścitte
juhoti
\13\
Sentence: 14
atʰa
vyāhyatibʰirjuhoti
\14\
Sentence: 15
atʰāparaḥ
brāhmaṇavacanādeva
sāvitryā
śatakr̥tvo
gʰr̥tamabʰimantrya
prāśya
kr̥taprāyaścitto
bʰavati
\15\
Sentence: 16
gurorvoccʰiṣṭaṃ
bʰuñjīta
\16\
Sentence: 17
atʰāpyudāharanti
vapanaṃ
dakṣiṇādānaṃ
mekʰalādaṇḍamajinaṃ
bʰaikṣācaryā
vratāni
caitaāni
nivartante
punassaṃskārakarmaṇīti
\17\
Sentence: 18
ete
punassaṃskārā
vyākʰyātāḥ
\18\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
dvādaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 13
atʰa
pratʰamapraśne
trayodaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
vedamadʰītya
snātyannupakalpayate
erakāṃ
copabarhaṇaṃ
ca
nāpitaṃ
kṣuraṃ
ca
dārūṇi
copastaraṇaṃ
ca
vr̥kalāṃśca
dantadʰāvanamuṣṇāścāpaśśītāśca
sarvasurabʰipiṣṭaṃ
cāñjanaṃ
ca
srajaṃ
cādarśaṃ
cāhataṃ
ca
vāsaḥ
prāvāraṃ
ca
vasanāntaraṃ
bādaramaṇiṃ
suvarṇopadʰānaṃ
sūdʰaṃ
ca
pravartau
ca
daṇḍaṃ
copānahau
ca
cʰatramānaḍuhaṃ
carma
sarvalohitamityete
'sya
sambʰārā
upaklr̥ptā
bʰavanti
\1\
Sentence: 2
atʰa
snānasya
mīmāṃsā
\2\
Sentence: 3
rohiṇyāṃ
snāyādityekam
prājāpatyaṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadasya
prājāpatya
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
sarvān
rohān
rohati
iti
\3\
Sentence: 4
tiṣye
snāyādityekam
bārhaspatyaṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadasya
bārhaspatya
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
br̥haspatiprasūto
'sāni
iti
\4\
Sentence: 5
uttarayoḥ
pʰalgunyossnāyādityekam
bʰagyaṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadasya
bʰagya
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
bʰagyo
'sāni
iti
\5\
Sentence: 6
haste
snāyādityekam
sāvitraṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadasya
sāvitra
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
savitr̥prasūto
'sāni
iti
\6\
Sentence: 7
citrāyāṃ
snāyādityekam
aindraṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadayaindra
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
citro
'sāni
iti
\7\
Sentence: 8
viśākʰayossnāyādityekam
aindrāgnaṃ
vā
etannakṣatraṃ
tadasyaindrāgna
eva
nakṣatre
snātaṃ
bʰavatyatʰo
viśākʰo
'sāni
prajayā
paśubʰiḥ
iti
\8\
Sentence: 9
eteṣāmekasminnāpūryamāṇapakṣe
purādityasyodayādvrajamabʰiprapadyate
nainametadaharādityobʰitapettadahassnātānāṃ
mukʰaṃ
vā
eṣa
etattejasā
yaśasā
tapati
\9\
Sentence: 10
antarlomnā
carmaṇā
vrajamabʰinidʰnanti
\10\
Sentence: 11
pūrvārdʰamadʰye
vrajasyāgnimupasamādʰāya
samparistīrya
āharantyetān
sambʰārān
sakr̥deva
sarvān
yatsaha
sarvāṇi
mānuṣāṇi
ityetasmāt
brāhmaṇāt
\11\
Sentence: 12
dakṣiṇato
brāhmaṇa
upaviśati
\12\
Sentence: 13
uttarata
udapātraṃ
pālāśīṃ
ca
samidʰaṃ
nidadʰāti
\13\
Sentence: 14
apareṇāgnimudīcīnapratiṣevaṇāmerakāṃ
sādʰivāsāmāstīrya
tasyāṃ
prāṅmukʰa
upaviśati
\14\
Sentence: 15
uttarato
nāpitaḥ
\15\
Sentence: 16
uttarata
upabarhaṇam
\16\
Sentence: 17
āmadʰyandinaṃ
bʰikṣāṃ
dadyāt
\17\
Sentence: 18
apīha
gāṃ
pacedvaśā
cetsyādatraitām
\18\
Sentence: 19
pālāśīṃ
samidʰamājyenāktvā
madʰyandine
'bʰyādadʰāti
imaṃ
stomamarhate
jātavedase
ratʰamiva
saṃmahe
mā
manīṣayā
\
bʰadrā
hi
naḥ
pramatirasya
saṃsadyagre
sakʰye
mā
riṣāmā
vayaṃ
tava
svāhā
iti
\19\
Sentence: 20
atʰairakāyāmudīcīnaśirā
nipadyate
tryāyuṣaṃ
jamadagne
kaśyapasya
tryāyuṣaṃ
agastyasya
tryāyuṣamr̥ṣīṇāṃ
tryāyuṣaṃ
yaddevānāṃ
tryāyuṣaṃ
tanme
astu
tryāyuṣam
iti
\20\
Sentence: 21
klidyamānamanumantrayate
śivā
me
bʰavatʰa
saṃsparśāḥ
iti
\21\
Sentence: 22
kṣuramabʰimantrayate
kṣuro
nāmāsi
svadʰitiste
pitā
namaste
astu
mā
mā
hiṃsīḥ
iti
\22\
Sentence: 23
upyamānamanumantrayate
yatkṣureṇa
varcayasi
vaptā
vapasi
keśaśmaśru
varcayā
me
mukʰaṃ
mā
ma
āyuḥ
pramoṣīḥ
iti
\23\
Sentence: 24
śmaśrūṇyevāgre
vapate
'tʰopapakṣāvatʰa
veśān
yatʰopapādabʰitarāṇyaṅgāni
\24\
Sentence: 25
etasmāddʰyeṣā
jarasā
pūrva
āyuṣi
prayānti
parva
āyuṣyannādā
bʰavanti
ya
evaṃ
vidvāso
lomāni
vāpayante
sa
yadi
lomāni
vāpayiṣyamāṇassyāt
keśaśmaśru
vāpayitvā
lomāni
saṃhr̥tya
nakʰāni
nikr̥ntayīta
\25\
Sentence: 26
atʰaināni
samuccitya
brahmacāriṇe
prayaccʰannāha
imāni
hr̥tvā
darbʰastambe
vodumbaramūle
vā
nidʰattāt
iti
\
tāni
sa
tatra
nidadʰāti
\26\
Sentence: 27
apareṇāgniṃ
prāṅmukʰa
upaviśya
mekʰalāṃ
visraṃsayati
imaṃ
viṣyāmi
varuṇasya
pāśam
iti
\27\
Sentence: 28
yo
'sya
tatra
rāteḥ
putro
vāntevāsī
bʰavati
tasmai
prayaccʰannāha
imā
hr̥tvā
nyagrodʰe
vodumbaramūle
vā
nidʰattāt
iti
\28\
Sentence: 29
tāmu
sa
tatra
nidadʰāti
idamahamamuṣyāyaṇasya
śucā
pāpmānamapagūhāmyuttarasya
dviṣadbʰyaḥ
iti
\29\
Sentence: 30
vr̥kalaiḥ
pradʰāvya
dāntānvidʰāvate
annādyāya
vyapohadʰvaṃ
bʰago
sajā
yamāgatam
\
sa
me
mukʰaṃ
prasarpatu
varcase
ca
bʰagāya
ca
iti
\30\
Sentence: 31
ubʰayīrapassaṃniṣiñcati
uṣṇāsu
śītā
ānayati
devamānuṣasya
vyāvr̥ttyai
iti
\31\
Sentence: 32
tāsāmañjalīnopahatyābʰiṣiñcati
āpo
hiṣṭʰā
mayobʰuvaḥ
iti
tisr̥bʰiḥ
hiraṇyavarṇāśśucayaḥ
pāvakāḥ
iti
tisr̥bʰiḥ
ṣoḍʰā
vihito
vai
puruṣaḥ
ityetasmāt
brāhmaṇāt
\32\
Sentence: 33
atʰaitasya
sarvasurabʰipiṣṭaṃ
samudāyutya
triḥ
prasiñcati
namaśśākajañjabʰābʰyāṃ
tamastābʰyo
devatābʰyo
yā
abʰigrāhiṇīḥ
iti
\33\
Sentence: 34
anulimpet
apsarāsu
yo
gandʰo
gandʰarveṣu
ca
yadyaśaḥ
\
divyo
yo
mānuṣo
gandʰassa
māmāviśātviha
iti
\34\
Sentence: 35
ahataṃ
vāsaḥ
paridʰatte
svā
mā
tanūrāviśa
śivo
mā
tanūrāviśa
ityevameva
sāyamevamevāta
ūrdʰvam
\35\
Sentence: 36
atʰaitaṃ
bādaramaṇiṃ
svaṇorpadʰānaṃ
sūtre
protya
darvyāmādʰāya
darvīdaṇḍe
sūtreṇa
paryasya
juhoti
iyamoṣadʰe
trāyamāṇā
sahamānā
sahasvatī
\
sā
mā
karotu
somavarcasaṃ
sūryavarcasaṃ
brahmavarcasaṃ
brahmavarcasinaṃ
mānnādaṃ
karotu
svāhā
iti
\36\
Sentence: 37
atʰainamudapātreṇa
pariplāvayati
viśvā
uta
tvayā
vayaṃ
dʰārā
udanyā
iva
\
atigāhemahī
dviṣaḥ
iti
\37\
Sentence: 38
apāśosi
ityuktvā
'kṣṇayā
pariharati
\
vadʰyaṃ
hi
pratyañcaṃ
pratimuñcanti
vyāvr̥ttyai
ityetasmādbrāhmaṇāt
\38\
Sentence: 39
atʰaitau
pravartau
sūtre
protya
darvyāmādʰāya
darvīdaṇḍe
sūtreṇa
paryasya
juhoti
āyuṣyaṃ
varcasyaṃ
rāyaspoṣamaudbʰidyam
\
idaṃ
hiraṇyaṃ
varcase
jaitryāyāviśatādimaṃ
rayiṃ
svāhā
iti
\39\
Sentence: 40
dvitīyāṃ
juhoti
śunīmivāhaṃ
hiraṇyasya
pituriva
nāmagrāham
\
taṃ
mā
karotu
somavarcasaṃ
sūryavarcasaṃ
brahmavarcasinaṃ
mā
'nnādaṃ
karotu
svāhā
iti
\40\
Sentence: 41
tr̥tīyāṃ
juhoti
uccairvāji
pr̥tanāsāhaṃ
sabʰāsāhaṃ
dʰanañjayam
\
sarvāssamr̥ddʰīrr̥ddʰayo
hiraṇye
yāssamāhitāssvāhā
iti
\41\
Sentence: 42
caturtʰīṃ
juhoti
virājaṃ
ca
svarājaṃ
cābʰiṣṭīryā
ca
nogr̥he
\
lakṣmī
rāṣṭrasya
yā
mukʰe
tayā
mā
saṃ
sr̥jāmasi
svāhā
iti
\42\
Sentence: 43
pañcamīṃ
juhoti
yaśo
mā
kuru
brāhmaṇeṣu
yaśo
rājasu
mā
kuru
\
yaśo
viśyeṣu
śūdreṣvahamasmai
yaśastava
svāhā
iti
\43\
Sentence: 44
atʰaitāvudapātre
'nuplāvayati
viśvā
uta
tvayā
vayam
ityetayā
\44\
Sentence: 45
tayorantaramādāya
dakṣiṇe
karṇa
ābadʰnaāti
āyuṣyaṃ
varcasyam
ityetābʰiḥ
pañcabʰiḥ
\45\
Sentence: 46
atʰainamanuparivartate
r̥tubʰistvātavaissaṃvatsarasya
dʰāyasā
taistvā
sahānukaromi
iti
\46\
Sentence: 47
evamevottare
karṇe
pravartamābadʰnīta
\47\
Sentence: 48
ata
srajaṃ
pratimuñcati
śubʰike
śira
āroha
śobʰayantī
mukʰaṃ
mama
\
mukʰaṃ
hi
mama
śobʰaya
bʰūyāṃsaṃ
ca
bʰagaṃ
kuru
\
yāṃ
tvā
jahāra
jamadagniśśraddʰāyai
kāmāyānyai
\
tāṃ
tvemāṃ
pratimuñcāmi
varcase
ca
bʰagāya
ca
iti
\48\
Sentence: 49
traikakudenāñjanenāṅkte
yadāñjanaṃ
traikakudaṃ
jātaṃ
himavata
upari
\
tena
vāmāñje
mayi
parvatavarcasamastu
iti
\49\
Sentence: 50
ādarśe
paripaśyate
yanme
manaḥ
parāgatamādarśe
paripaśyataḥ
\
idaṃ
taṃ
mayi
paśyāmyāyuṣyaṃ
varcasyaṃ
me
astu
iti
\50\
Sentence: 51
atʰopānahāvupamuñcate
dyaurasi
iti
dakṣiṇe
pāde
\
pr̥tʰivyasi
ityuttare
\51\
Sentence: 52
atʰa
daṇḍamādatte
sakʰā
mā
gopāya
iti
\52\
Sentence: 53
cʰatramādatte
divyo
'si
suparṇo
'ntarikṣānmā
pāhi
iti
\53\
Sentence: 54
atʰopaniṣkramya
diśamupatiṣṭʰate
devīṣṣaḍurvīruruṇaḥ
kr̥ṇota
viśvedevāsa
iva
vīrayadʰvam
\
mā
hāsmahe
prajayā
mā
tanūbʰirmā
radʰāma
dviṣate
soma
rājan
iti
\54\
Sentence: 55
candramasaṃ
sūpastʰāḥ
iti
\55\
Sentence: 56
yatra
yatra
kāmayate
tadetītyetatsamāvartanam
\56\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
trayodaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 14
atʰa
pratʰamapraśne
caturdaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
atʰa
vratasnātakasya
vedamanadʰīyānasya
tūṣṇīṃ
samāvartanam
\1\
Sentence: 2
tīrtʰe
snātvā
'gnimupasamādʰāya
samparistīrya
madʰyāhne
pālāśīṃ
samidʰamājyenāktvā
'bʰyādadʰāti
imaṃ
stomam
ityetayā
\2\
Sentence: 3
tūṣṇīṃ
vapanaṃ
tūṣṇīṃ
sambʰāragrahaṇaṃ
ca
kr̥tvā
ratʰasya
dakṣiṇaṃ
cakramabʰimr̥śati
ratʰantaramasi
iti
\
savyaṃ
br̥hadasi
iti
\3\
Sentence: 4
ratʰasya
madʰyamamabʰimr̥śati
vāmadevyamasi
iti
\4\
Sentence: 5
ratʰaṃ
pravartamānamabʰimantrayate
ratʰaṃ
vāmaśvinā
ratʰo
mā
duḥkʰe
mā
sukʰe
riṣat
iti
\5\
Sentence: 6
ratʰābʰāve
'pa
upaspr̥śya
bʰūmimabʰimr̥śati
iha
dʰr̥tiriha
vidʰr̥tiriha
rantiriha
ramatiḥ
iti
\6\
Sentence: 7
atʰāpa
upaspr̥śya
hr̥dayamabʰimr̥śati
mayīndriyaṃ
vīryam
iti
\7\
Sentence: 8
apo
vrīhibʰiryavairvā
samudāyutya
śiṣyāya
prayaccʰati
\8\
Sentence: 9
tatpratigr̥hṇāti
ā
ma
āgādvarcasā
yaśasā
iti
\9\
Sentence: 10
brāhmaṇaḥ
ā
ma
āgādvarcasā
yaśasā
saṃsr̥ja
priyaḥ
paśūnāmadʰipatiḥ
prajānām
iti
tadupaspr̥śya
vadet
\10\
Sentence: 11
prāksiktaṃ
tajjalaṃ
purastātsiñcati
\11\
Sentence: 12
atʰa
dadʰimadʰvājyodakamiśraṃ
vā
dadʰimadʰvājyodakakṣīramiśraṃ
vā
'rgʰyamiti
nivedayet
\12\
Sentence: 13
śiṣyo
'rgʰyamabʰimantrayate
sa
mā
'vatu
samā
'vantu
sa
mājuṣatām
iti
\13\
Sentence: 14
atʰa
dvābʰyāṃ
hastābʰyāṃ
pratigr̥hṇāti
ā
ma
āgādvarcasā
iti
\14\
Sentence: 15
tasmiṃścit
kiñcidāpatitaṃ
syāttadaṅguṣṭʰena
ca
mahānāmnyā
ca
saṅgr̥hyemāṃ
diśaṃ
nirasyati
neṣṭā
viddʰim
iti
\15\
Sentence: 16
atʰāpa
upaspr̥śya
sarvābʰiraṅgulībʰissamudāyutya
prāśnāti
idaṃ
te
balaṃ
harāmi
iti
partʰamam
\
śreṣṭʰaṃ
mā
'dʰipatiṃ
kuru
iti
dvitīyam
\
somo
'si
somapaṃ
mā
kuru
iti
tr̥tīyam
annamasyannaṃ
mā
kuru
iti
caturtʰam
\16\
Sentence: 17
evaṃ
catuṣkr̥tvaḥ
prāśya
triranupibenna
sarvaṃ
na
tr̥ptiṃ
gaccʰet
\17\
Sentence: 18
yamātmanaśśreyāṃ
samiccʰettasmai
śeṣaṃ
dadyāditi
\18\
Sentence: 19
atʰa
karṇe
dāmnā
baddʰāṃ
gāmanumantrayate
jahi
me
pāppānamupavettuḥ
iti
\19\
Sentence: 20
atʰa
gāmutsr̥jet
gaurdʰenubʰavyā
iti
\20\
Sentence: 21
atʰādainamāhr̥taṃ
prāśnāti
brahman
tvāśnāmi
iti
\21\
Sentence: 22
atʰodakamiśraṃ
saktumāhr̥tamaśnāti
brahman
tvā
'śnāmi
iti
\22\
Sentence: 23
evameva
jaḍabadʰiramūkāndʰakubjādīnāmaśaktastūṣṇīṃ
samidʰamādʰāya
śeṣaṃ
tūṣṇīmācaret
\23\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
caturdaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 15
atʰa
pratʰamapraśne
pañcadaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
trayaḥ
snātakā
bʰavanti
vedasnātako
vratasnātako
vedavratasnātakaśceti
\1\
Sentence: 2
atʰaiteṣāmata
ūrdʰvaṃ
nityāni
bʰavanti
aupāsano
daṇḍaḥ
kamaṇḍalurupānahau
cʰatraṃ
dve
vāsasī
dve
yajñopavīte
uṣṇīṣamajinamantarvāsaḥ
iti
\2\
Sentence: 3
pūrveṇa
grāmānniṣkramaṇapraveśanāni
ca
vāgyata
uttareṇa
vā
\3\
Sentence: 4
bahirvācaṃ
visr̥jet
\4\
Sentence: 5
praśnamanuvākaṃ
vā
'dʰīyīta
\5\
Sentence: 6
brahmaparo
brahmanityo
devebʰya
r̥ṣibʰyaḥ
pitr̥bʰyastarpaṇāni
kr̥tvā
'
śnīyāt
\6\
Sentence: 7
divā
noṣṇīṣī
naktamuṣṇīṣī
mūtrapurīṣotsargeṣu
ca
nivītī
nityayajñopavītī
\7\
Sentence: 8
tiṣṭʰannācāmet
prahvo
vā
\8\
Sentence: 9
sandʰyayośca
bahirgrāmādāsanaṃ
vāgyataśca
\9\
Sentence: 10
ā
jāyāsaṅgamāt
snātakā
bʰavantyata
ūrdʰvaṃ
gr̥hastʰāḥ
\10\
Sentence: 11
aviccʰedāya
vedavratairvyavaharet
kaumāreṇa
māheśvareṇa
dʰānvantareṇeti
\11\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
pañcadaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: 16
atʰa
pratʰamapraśne
ṣoḍaśo
'dʰyāyaḥ
Sentence: 1
sa
yadyauṇamanaṃ
na
dʰārayatyā
daśāhādevainamājyena
vyāhr̥tībʰirhutvā
'gnīnādʰāsyamāno
brahmaudanaṃ
kr̥tvotsr̥jati
\1\
Sentence: 2
karmaṇikarmaṇyevainaṃ
punassaṃskr̥tyāharati
\2\
Sentence: 3
yadyu
vai
nādʰāsyamāno
bʰavati
nainamutsr̥jati
\3\
Sentence: 4
yasminnagnāvupanayati
tasmin
vratacaryaṃ
tasmin
samāvartanaṃ
tasmin
pāṇigrahaṇaṃ
tasmin
gr̥hyāṇi
karmāṇi
kriyante
\
tasmin
prajāsaskārā
ityeke
\4\
Sentence: 5
sa
eṣa
upanayanaprabʰr̥ti
vyāhr̥tibʰissamidbʰirhūyata
ā
samāvartanāt
\5\
Sentence: 6
samāvartanaprabʰr̥ti
ājyena
vyāhr̥tibʰireva
hūyata
ā
pāṇigrahaṇāt
\6\
Sentence: 7
pāṇigrahaṇaprabʰr̥ti
vrīhibʰiryavairvā
\7\
Sentence: 8
hastenaite
āhutī
juhoti
agnaye
svāhā
prajāpataye
svāhā
iti
sāyam
\8\
Sentence: 9
sūryāya
svāhā
prajāpataye
svāhā
iti
prātarapi
\9\
Sentence: 10
agnihotrahaviṣāmanyatamena
hūyate
\10\
Sentence: 11
atʰāsya
pārvaṇaḥ
prasiddʰa
āgneyastʰālīpākaḥ
tasyāyudʰāni
bʰavantyulūkʰalamusale
kr̥ṣṇājinaṃ
śūrpaṃ
spʰyaḥ
carustʰālyājyastʰālī
sruksruvaṃ
darvī
mekṣaṇam
iti
\11\
Sentence: 12
atʰāmāvāsyāyāṃ
prasiddʰaḥ
piṇḍapitr̥yajñaḥ
\12\
Sentence: 13
nātra
gārhapatyaśabdo
vidyate
\13\
Sentence: 14
etenāsya
darśapūrṇamāsayājitvam
\14\
Sentence: 15
upanayanādiragnistamaupāsana
ityācakṣate
\15\
Sentence: 16
pāṇigrahaṇādirityeke
\16\
Sentence: 17
niyo
dʰāryo
'nugato
mantʰyaḥ
śrotriyāgārādvāhāryaḥ
\17\
Sentence: 18
upavāsaścānugate
'nyatarasya
bʰāryāyāḥ
patyurvā
\18\
Sentence: 19
api
vaikāṃ
juhuyāt
ayāścāgne
iti
\19\
Sentence: 20
atʰāsyāhutaprāyaścittaṃ
mano
jyotirjuṣātām
iti
\20\
Sentence: 21
atʰāsyātipanna
prāyaścittam
agne
nayā
devānām
iti
\21\
Sentence: 22
atʰāsyāvratyaprāyaścittaṃ
tvamagne
vratapā
asi
yadvo
vayam
iti
\22\
Sentence: 23
atʰāsyānājñātaprāyaścittam
anājñātaṃ
puruṣasammitaḥ
iti
\23\
Sentence: 24
atʰa
yadyukʰā
bʰidyeta
tāmabʰimantrayate
abʰinno
gʰarmo
jīradānuryata
āttastadagan
punaḥ
iti
\24\
Sentence: 25
atʰājyaṃ
vilāpyotpūya
sruci
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
santanīṃ
juhoti
idʰmo
vediḥ
paridʰayaśca
sarve
yajñasyāyuranusañcaranti
\
trayastriṃśattantavo
ye
vitatrire
ya
imaṃ
yajñaṃ
svadʰayā
madante
teṣāṃ
cʰinnaṃ
pratyetaddadʰāmi
svāhā
iti
\25\
Sentence: 26
atʰānyāmāharati
gʰarmo
devānāpyetu
iti
\26\
Sentence: 27
ekāhaṃ
manasvatīṃ
dvyahaṃ
vāruṇīṃ
tryahaṃ
tantumatīṃ
catasro
'bʰyāvartinīrādvādaśāhāt
\27\
Sentence: 28
dvādaśāhaṃ
viccʰinnaḥ
punarādʰeyaḥ
\28\
Sentence: 29
atʰa
yadi
dvādaśāhaṃ
viccʰinnaḥ
punarādʰeyassyādyā
prakr̥tistata
āharaṇaṃ
praṇavenāhāti
brahmā
praṇavena
prasauti
\29\
Sentence: 30
vyāhr̥tibʰispikatopopte
yatʰopapādamagnyādʰeyikān
sambʰārānāhr̥tya
vyāhr̥tibʰirniyupyopasamādʰāyopatiṣṭʰate
juṣṭodamūnāḥ
iti
\30\
Sentence: 31
atʰainaṃ
pradakṣiṇamagniṃ
parisamūhya
paryukṣya
paristīryājyaṃ
vilāpyotpūya
sruksruvaṃ
niṣṭapya
saṃsr̥jya
sruci
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
samidvatyagnau
pariśr̥te
pūrṇāhutiṃ
juhotyapariśr̥te
vā
sapta
te
agne
iti
\31\
Sentence: 32
pūrṇāhutau
varaṃ
dadāti
dʰenumr̥ṣabʰamanaḍvāhaṃ
kaṃsaṃ
hiraṇyaṃ
vāso
vā
iti
\32\
Sentence: 33
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
tisrastantumatīrvigrāhaṃ
juhoti
tantuṃ
tanvan
udbudʰyasvāgne
trayastriṃśattantavaḥ
iti
\33\
Sentence: 34
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
catasro
'bʰyāvartinīrvigrāhaṃ
juhoti
agne
'bʰyāvartin
agne
aṅgiraḥ
punarūrjā
saharayyā
iti
\34\
Sentence: 35
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
manasvatīṃ
juhoti
mano
jyotiḥ
iti
\35\
Sentence: 36
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
prājāpatyāṃ
juhoti
prajāpate
na
tvadetānyanyaḥ
iti
\36\
Sentence: 37
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
'nukʰyāṃ
juhoti
anvagniruṣasāmagramakʰyat
iti
\37\
Sentence: 38
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
prāyaścittaṃ
juhoti
ayāścāgne
iti
\38\
Sentence: 39
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
jyotiṣmatīṃ
juhoti
udvayaṃ
tamasaspari
iti
\39\
Sentence: 40
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
'
'yurdāṃ
juhoti
āyurdāṃ
agne
iti
\40\
Sentence: 41
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hitvā
dve
mindāhutī
juhoti
yanma
ātmano
mindā
'bʰūt
punaragniścakṣuradāt
iti
\41\
Sentence: 42
aparaṃ
caturgr̥hītaṃ
gr̥hītvā
vyāhr̥tīrvyastāssamastāśca
juhoti
\42\
Sentence: 43
ekāhutyā
vā
pratisandʰānaṃ
punastvādityā
rudrā
vasavaḥ
iti
\43\
Sentence: 44
atʰāsyādʰvani
samāropaṇam
ayaṃ
te
yonirr̥tviyaḥ
iti
\44\
Sentence: 45
araṇyorvā
samāropya
matʰitvā
juhuyāt
\45\
Sentence: 46
api
vātmāni
samāropaṇaṃ
bʰavati
yā
te
agne
yajñiyā
tanūḥ
ityātmani
samāropya
upāvaroha
jātavedaḥ
iti
laukike
'gnāvupāvarohya
juhuyāt
\46\
Sentence: 47
api
vā
ayaṃ
te
yonirr̥tviyaḥ
iti
samidʰi
samāropya
ājuhvānaḥ
udbudʰyasvāgne
iti
dvābʰyāṃ
laukike
'gnau
saimadʰamabʰyādʰāya
juhuyāt
\47\
Sentence: 48
ātmāni
samārūdeṣvagniṣu
na
kʰādenna
pibennopariśayyāyāṃ
śayīta
nāpsu
nimajyānna
maitʰunaṃ
vrajet
\48\
Sentence: 49
kāmaṃ
kʰādetkāmaṃ
pibetkāmaṃ
tvevopari
śayyāyāṃ
śayīta
pālāśīmāśvattʰīṃ
kʰādirīmaudumbarīṃ
vā
\49\
Sentence: 50
teṣāmetena
prasiddʰaṃ
samāropaṇam
\50\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamapraśne
ṣoḍaśo
'dʰyāyaḥ
Adhyaya: col.
Sentence: 1
sa
yadyaupāsanaṃ
dʰārayati
\
trayaḥ
snātakā
bʰavanti
\
atʰa
vratasnātakasya
\
vedamadʰītya
snāsyan
\
atʰopanītasya
\
sā
yadi
putraprasūḥ
\
atrāgnyādʰeyasya
kālaḥ
\
atʰa
vai
bʰavati
kiñcit
\
atʰa
daśame
'hani
\
atʰa
vivāhasya
\
sarvatra
darvīhomeṣu
\
atʰa
śucau
same
deśe
\
atʰāparedyurdevānām
\
viṣṇuśca
ha
vai
\
atʰa
vai
bʰavati
sarveṇa
vai
\
atʰa
vai
bʰavati
jāyamānaḥ
\16\
Sentence: 2
atʰa
vai
bʰavati
jāyamānaḥ
\
atʰa
vai
bʰavati
sarveṇa
vai
\
viṣṇuśca
ha
vai
\
atʰāparedyurdevānām
\
atʰa
śucau
same
deśe
\
sarvatra
darvīhomeṣu
\
atʰa
vivāhasya
\
atʰa
daśame
'hani
\
atʰa
vai
bʰavati
kiṃcit
\
atrāgnyādʰeyasya
kālaḥ
\
sā
yadi
putraprasūḥ
\
atʰopanītasya
\
vedamadʰītya
snāsyan
\
atʰa
vratasnātakasya
\
trayassnātakā
bʰavanti
\
sa
yadyaupāsanaṃ
na
dʰārayati
\16\
iti
bodʰāyanīye
gr̥hyaparibʰāṣāsūtre
pratʰamaḥ
praśnaḥ
samāptaḥ
This text is part of the
TITUS
edition of
Black Yajur-Veda: Baudhayana-Grhya-Sutra
.
Copyright
TITUS Project
, Frankfurt a/M, 8.12.2008. No parts of this document may be republished in any form without prior permission by the copyright holder.